Rutine sa zväčša vyhýbame, ale ZVYK je v skutočnosti mocný nástroj produktivity

Zistil som to približne pred 222 dňami.

Každý deň urobiť jeden malý krôčik, ale naozaj každý deň, je stokrát lepšie ako s apokúšať o veľké skoky raz týždenne či mesačne.

Vysvetlím.

Duolingo, Khanacademy a Codeacademy sú prakticky online univerzity, cez jednu sa učím Francúzštinu, cez druhú dobieham svoju hroznú matematiku a v tretej sa snažím naučiť programovať. 

Každý deň.

Aspoň raz denne sa tam prihlásim a urobím aspoň to minimum aby mi stránka započítala daný deň aktivitu.

Občas je to narýchlo, občas bolestivé a frustrujúce, no mám týmto dňom na konte 222 dní neustálej aktivity. 222 cvičení z FR je asi o 200 viac než by som za ten istý čas urobil "nárazovo". Som si tým istý.

Pokúšam sa časom k týmto veciam pridať aj cvičenie, či postupné znižovanie teploty vody v sprche.

Takýto návyk som čiastočne aplikoval aj inde.

Považujem sa za preppera a tak pri každom nákupe kupujem aj jednu konzervu s dobou trvania aspoň na dva roky.

Keďže "chudnem" už 7 rokov, začal som si monitorovať aj približný počet kalórií a tak si do svojej aplikácie zapisujem čo som kedy zjedol.

Už dlhšiu dobu si bodujem svoj deň na stupnici od 1 do 10, ale len nedávno som si uvedomil, že som to robil len tak od brucha. 

Takže základná otázka je:

Čo ma urobí šťastnejším z daného dňa? Hodnotím vôbec svoje šťastie, alebo svoju "coolovosť"? 

Rozhodol som sa teda, že 5/10 je taký štandardný deň. Nič sa nepokazí, nič špeciálne sa neudeje. 

Ale hodnotenie sa zvýši o:

+1 za radostnú socializáciu s rodinou a priateľmi

+1 ak stretnem osobu ktorú si hneď zamilujem
+1 za sex (ale iba dobrý!)
+1 za nečakané párty alebo výlety
+1 za uspokojivé momenty štúdia či práce

Takže každé ráno by som sa od teraz mal pýtať sám seba: Aké sú tvoje očakávania hodnotenia na konci dňa? Ako môžeme tento rating zvýšiť počas dňa? :)

Neverte ženám, čo bývajú samé (18+) nová verzia

Spoznal som ju, keď ma z policajného zboru preradili do nového mesta. 
Sama sa vraj navrhla, že u nej môžem prespávať. Zistilo sa totiž, že zbor mi nemá ako vybaviť ubytovanie. 
Bolo to šľachetné, veď kto si len tak k sebe vezme cudzinca, teda… čítala moje hodnotenie, ale…

Vedel som, že ju budem mať rád. Už hneď po prvom videní. Môj partner mi pomohol nájsť jej adresu a celou cestou k nej mi hovoril, aké mám šťastie. Šibalsky dokonca prehlásil, že by sa so mnou pokojne vymenil. Mal zvláštny zmysel pre humor.
Ale naozaj mali všetci pravdu. Sršala z nej neskutočne pozitívna energia.
Jediné, čo mi nešlo do hlavy bolo, prečo tak pekné mladé a naozaj sympatické dievča býva samo. Mala však jedno veľmi temné tajomstvo, ktoré ešte len čakalo na svoje odhalenie.

Netrvalo dlho a našli sme si k sebe cestu. 
Chodili sme na prechádzky, varila mi obedy do práce a večer sme často zaspávali pri telke, schúlený k sebe. Pracovala ako webový grafik a väčšinu svojej práce robila z domu. Považujem to za hriech, že chodila von tak málo. 

Mala zvláštny dar. Jej tvár a úsmev, pôsobili na okolie upokojujúco. Napriek všetkému čo sa okolo nás deje, ak je tu ona a jej úsmev, všetko na svete bude dobré. Každý, a videl som to na všetkých typoch ľudí okolo: starí, mladí, ženy a muži. Všetci do jedného ju chceli rozveseliť. Bol to neuveriteľný kontrast v porovnaní s prácou, ktorú som na policajnej stanici odvádzal. Pracoval som na protidrogovom… cez deň to bývalo peklo, doma zase nebesá s jediným anjelom, ktorý mi vždy pripravil večeru. 

Bolo mi jasné, že sa v tejto domácnosti zdržím. Tým, že som bol len návšteva, však často zabúdala, že nie je doma sama. Aj teraz sa usmievam, keď si spomeniem, ako často vychádzala z kúpeľne úplne nahá. Vždy som si zakryl oči, a potom jej priniesol župan. A ona ma vždy pohladila a povzdychla si pri tom, vraj keby boli všetci muži ako ja, ľahšie by si našla manžela.

Prešlo pár týždňov, kým som sa dostal k rozuzleniu mojej prvotnej záhady. Bolo to po akomsi jej telefonáte s ex-priateľom, keď mi celá v slzách a s vínom v ruke rozprávala o dlhom vzťahu, ktorý sa znenazdajky premenil na nočnú moru plnú modrín a povolením obojku s názvom vzťah.

V ten večer opäť zaspala na gauči… no, bez pochýb to bolo trúfalé, ale chcel som ju rozveseliť. Bez slov som sa pomaly vymanil z ospalého objatia a presunul sa k jej lonu. Venoval som príprave jeden nádych a pokúsil sa o nemožné. Zo začiatku som bol jemný, nechcel som ju ihneď zobudiť. Opatrne som používal iba jazyk a nastražil som uši, či sa náhodou neprebudila. Neviem, ako dlho to trvalo, ale dych sa jej zrýchlil a jej vzrušenie bolo cítiť aj tam dolu.
Keď sa však náhle zobudila, odtisla mi zdesene hlavu, chytila sa za ústa a rozbehla sa k sebe do izby. Netuším, čo sa stalo za zatvorenými dverami, no bola do rána ticho. 
Keď som sa potom ráno zobudil na gauči, správala sa typicky žensky, teda akoby sa včera večer nič nestalo. A mne neostávalo nič iné, len hrať túto hru a o nič viac sa nepokúsiť. Dokonca, a to ma mrzelo najviac, vylúčila z nášho večerného programu spoločné túlenie sa pri televízii. A naše pravidelné vychádzky boli zrazu len akousi povinnosťou, kde sme mali tichú domácnosť. Ach tie ženy, niekedy bývajú také nevysvetliteľné.

Čas bežal ďalej a obaja sme snáď na všetko zabudli. No nedostatok partnera v jej živote som zase raz odhalil náhodou. Vstal som trochu skôr ako obvykle a chcel som sa jej spýtať, kam položila moju konzervu s kuracím mäsom. A tak som neohlásene vošiel do jej izby. Zrazu som videl, že rieši svoje intímne chvíľky ženskými hračkami a spanikáril som. 
Bál som sa, že ma bude podozrievať, že ju špehujem, a tak som sa snažil prezieravo vzdialiť z dohľadu čo najrýchlejšie. Musela ma však počuť. Lebo vibrovanie sa náhle zastavilo a o pár minút bola v kuchyni, celá červená do tváre.
Spýtala sa ma, či som bol u nej v izbe a ja som len sklopil pohľad. 
Myslel som si, že v ten deň zavolá na políciu a oznámi im, že už ma naďalej nebude ubytovávať. 
Naozaj som sa bál.
Hrozne.

Ale neurobila to. Len si o pár dní pozvala na návštevu nejakého muža. Hrozne sa mi nepáčilo, že s ním flirtuje, keď som doma. A ešte viac sa mi nepáčilo, že keď som sa občas z práce vrátil, jeho voňavku som cítil po celom dome. Dokonca... aj v jej izbe. 
Snažil som sa to ignorovať ako sa len dalo. Z toho chlapa som cítil, že je zlý a že ona si zaslúži lepšieho. Raz, keď ma kolega doviezol po práci trochu skôr som ich zastihol, ako si to ich ústne dutiny rozdávajú, akoby nevedeli na čo majú pohlavné orgány. Vtedy... a to som za normálnych okolností naozaj slušný, som mal neskutočnú chuť ošťať tie jeho topánky a smiať sa mu, keď bude čvachtať pri vyprevádzaní. Popravde som to neurobil len zo strachu, že by kvôli tomuto mohol ostať dlhšie.

Neprešiel ani týždeň a opäť mi plakala na krku a hovorila o tom akí sú všetci muži hajzli.
A pila.
Pila naozaj veľa.
Až tak, že som sa neovládol a opäť sklonil hlavu k jej lonu.

Ja viem, že ma nechala len kvôli tomu, že bola opitá. Ale ten výraz v jej tvári stál za túto malú podlosť. Bola neskutočná. Krásna. Žiadna žena ma tak nedokázala rozveseliť svojou radosťou. 
Táto noc prešla do plynulého víkendu. A keď sa vyspala z promile a svojej nálady pod psa pomaly jej došlo, čo sa včera stalo.

Zakaždým, keď si šla z izby urobiť kávu, neveriacky na mňa pozerala. Ten pohľad bol mozaikou strachu, údivu, hriechu, skazenosti, nechuti, odporu, ale aj zvedavosti a malého kúska chuti vyskúšať to znovu.
Teda, v to posledné som len dúfal.

Ja viem, že mám šikovný jazyk. A teraz to už vedela aj ona. 
Tentokrát som to priam navrhol ja. Bez slova som k nej prišiel do izby. Veľmi neisto si sadol na zem, položil hlavu na jej kolená a spýtavými očami jej pozrel do tváre. Viem, že to rozpojenie nôh len naznačila, v skutočnosti sa nerozpojili. Ale bol to pre mňa signál. Ihneď som za ním vystrelil ako zhypnotizovaný. 
A včerajšok sa zopakoval. 
Za triezva.
Hneď niekoľko krát.

Potom si len sadla na posteľ, chytila si hlavu a neveriacky pozerala na holú stenu pred sebou. Netušil som, na čo myslela, až kým nechytila do ruky telefón. Cúvol som dozadu.
Veď... ak by jej niečo na tomto vadilo, mohla ma zastaviť. Sľúbil by som jej, že sa to už nikdy nestane. Mne s ňou bolo úžasne aj bez týchto ...výhod. Varila neskutočné jedlá a ani moji kolegovia so mnou netrávili toľko času.

Nikoho však nevytočila. Aspoň v ten deň nie.
Snažil som sa netlačiť na pílu. V jej smere sa na našom každodennom režime nezmenilo takmer nič až na dve veci. 1. trvala na tom, že mi bude vlastnoručne umývať zuby ...asi mi rozumiete, keď som sa tomu čudoval, ale mal som ju rád a tak som si ich nechal umývať. A za 2. takmer každú noc to končilo rovnako. 
Víno, jazyk, túlenie.

Nemohlo to však trvať večne bez povšimnutia. Partner mi poza chrbát podal inzerát. Do sekcie Zooznamka. V tom istom čase jedného kolegu zrazilo auto a...takýmto nepríjemným spôsobom sa uvoľnilo miesto na stanici. 
Vo dverách jej o oboch veciach povedal.
Aj to, že sa budem sťahovať preč.
Podľa mňa netušil, čo tým spôsobil.
Neveriacky na mňa pozerala. 
Bol som ticho. 
Doteraz mi nenapadá, čo by som mohol urobiť.
V ten večer sa opila, ale v tom bode naša rutina končila. Nehovorila na mňa, len ma hladkala po hlave a plakala. 
Onedlho na to som sa presťahoval a kolegovia ma vzali za tou sučkou z inzerátu. 
Bol som po tom pokojnejší.
A krásna slečna čo už opäť bývala sama?
Do policajného psinca ma už nikdy neprišla pozrieť.
Netuším prečo. 
Je mi za ňou smutno. 
Hlavne za jej úžasným jedlom. 
Tu dostávame len samé sušené granule...