Aj muži s čistým srdcom, čo modlia sa k mesiacu,
môžu stať sa vlkom, ak s láskou už nevládzu.
A tak na štyroch blúdia pod mrakom,
odsúdení k samotárskym útlakom.
Stopy po zube, pod košeľou títo muži nosia.
Dôkaz o ženskej nude, vážení a milí hostia.
Moje telo jedným z nich už onedlho bude,
tak sa aspoň rozodlo, na črepinovom súde
Teraz sú už neznáme, osobnosti v mojej svorke.
A očný kontakt, je znásilnený rozdať si to v štvorke.
Majú nekonečný súboj, naše pazúre a naše prsty
Aj keď po tom netúžim, je to proti mojej srsti.
Už nepočuť kvílenie, čo rozlieha sa lesom.
Načo kričať o pomoc, keď ani neviem kde som?
Keby si len videla, ako sa túlam v nočnom splne,
tvoje srdce zmäklo by a rozohnala by si tŕne.
Dúfam že uzrieš raz, tento môj cestopis,
zrejme mi zlomíš väz, a možno len pochopíš...
V to však nedúfam, si totiž preukrutná žena
A ja len muž
čo každú noc, na vlka sa premieňa...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára