utorok 28. júna 2016

Verím v čudné veci

Mal som zvláštny pocit, že sa niečo stane, preto som vôbec nechcel počuť Tinin sexuálny príbeh, ktorý chcela vymeniť za moje čerstvo reklamované vibračné vajíčko. 
Nakoniec ma ale presvedčila, že mi povie nejakú svoju nedávnu sexuálnu skúsenosť, ktorá ma mala zaujať a dovolil som jej pôžičku na tri dni. 
„Ale predtým a potom ho umyješ!“
Vystúpili sme z električky a Tinine ústa sa otvorili presne tak, ako sa zavrela jej kabelka, pohlcujúca môj sex toy.
Neprešla ani minúta keď sme vychádzali z podchodu a stála tam ona.

Expriateľka najsilnejšieho kalibru aká sa v mojom živote nachádza. (Aby som to objasnil, nebola to tá, ktorá mi v pätnástich spravila zo života mišung a ešte dnes badám jej prsty osudu na mnohých dobrých a zlých veciach). 
Bol to ten posledný a najdlhší vzťah, prvý sex v živote... 
stála tam, aj keď mala stáť úplne inde, v inom meste.

Pristúpili sme k nej a jej frajerovi bližšie a hlavou mi preblesklo skontrolovať intímny odstup od Tiny, aby mal on jasno, že nejde o moju novú známosť.
Ex ešte telefonovala, takže som sa decentne prehol k nemu a predstavil sa. Svoje mená sme už poznali, formalita. 
A tak tam predo mnou stál. Prvý muž na zemi a už nevyzeral taký cool a taký vyzretý ako na fotografiách. Vyzeral oveľa ľudskejšie a sympatickejšie. Predstavoval som si ho vyššieho. Ex už medzitým zložila. 
„Ahoj, Nika, čo tu robíš?“
Vložil som do toho prekvapenia maximum radosti aký som v teň deň na stretnutí sci-fi fanúšikov naakumuloval. 
Vyzerala vo väčších rozpakoch než ja. Asi jej bolo nepríjemné, že som ju našiel. 
Doteraz som veril, že jeden z nich nechce, aby som sa s Ábelom stretol. Dokonca som počul, že raz, keď mi povedala, že sa v domovine nestretneme, tak v tom čase tam bola
...len s ním.

Prehodili sme pár slov, snažil som s nedívať len na ňu, ale nešlo to, JEHO pohľad trochu pálil, aj keď nevyžaroval nenávisť. 
Tak to už býva, keď neviete odhadnúť človeka... 
veď koľko mojich a jej tajomstiev sa prelialo aj do jeho života? Povedala mu, že som bol v posteli dobrý alebo zlý? 
A aký som bol na ňu?
...
Nemalo zmysel naťahovať (ne)šťastnú náhodu na dlhšiu než nutnú chvíľu a brali sme sa Tinou na prvý autobus, ktorý šiel naším smerom. Prehodila ešte:
„Dúfam, že ti to nevadí, ale Nikin frajer bol celkom sympatický.“
Prikývol som, vedel som to už z fotiek.

Byt bol klasická ožieračka oživená o nový hi-tech smartphone prvok. Pilo sa podľa kariet, ktoré vyberal mobil.
Považujem sa za anti-alkoholika, ale na túto hru som po blízkom stretnutí Ex-druhu veľmi rád pristúpil. Predsa len mi v žilách koluje nejaká tá východniarska krv...

Skôr než sme urobili toľkokrát teenagermi opakovanú chybu a prekročili hranicu, sa Šelma prekvapivo rozhodla nepiť ďalej a jej odhodlanie spustilo domino efekt.
Takže sme nakoniec postupne všetci otočili pohár hore dnom. Situácia si však vyžadovala oživenie a tak som poprosil domáceho pána, nech pohľadá starý magnetofónový prehrávač.

Veríš na duchov? 
Ak sa ich totiž niečo spýtaš na pásku a potom to pretočíš, občas odpovedajú. Hlavne ak je to stará páska, alebo pokazený prehrávač. Po niekoľkých pokusoch sme zistili, že sme buď chytili introvertného, alebo nemého ducha sme to vzdali. Prehrávač bol starý, ale kvalitný (nebol z Ruska, Číny ani Ameriky), takže sme sa pekne krásne preorientovali na Youtube párty. 

Medzi iným som pustil vedeckú prednášku s názvom „Strange beliefs“. (dúfam že vieš po anglicky). Človek na obrazovke nám vysvetlil, prečo ľudia všade vidia tváre, počujú hlasy a pod. Ale hlavne, dával otázky, ktoré, až keď ich nahlas vyslovil, zneli absurdne.
Takže:
„Nika bola tri dni v Bratislave. Nestihla sa mi ozvať lebo nemala čas, alebo sa mi ani neplánovala ozvať, lebo bola s frajerom a (on/ona) nechce aby som sa s ním zoznámil?“
Budem potrebovať menej nemého ducha a jeden ruský voice recorder. 

Často mávam pocit, že ľudia okolo mňa majú dávno vyriešené „problémy“, ktoré som ja nikdy neuzavrel. Medzi inými sú v týchto otázkach aj absurdnosti ako existencia duchov. 
Sediac v kupé vlaku domov mám k dispozícii len malú testovaciu vzorku dvoch štyridsiatnikov, ktorých vieru v duchov odhadujem na nulovú. Na druhej strane, verím, že keby som sa ich spýtal na to, či človek môže byť najlepší priateľ na život a na smrť so svojou expriateľkou, ktorá má už iného, povedia mi každý podrobne svoj názor.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára