Priatelia s benefitmi

Ahoj,
Po včerajšku je mi všetko jasné. Bol som s Peťom (prezývajú ho cassanova) a snažil sa mu vysvetliť „priateľstvá“ ktoré si vytváram. Aj on je v skutku sexuálne aktívny, ale aj napriek jeho skúsenostiam nedokázal pochopiť...

Videla si už ten film? S Justinom Timberlakeom, volal sa „Friends with benefits“. 

No, tak presne to je môj prípad. A ak ti to mám naozaj opísať, budeš v sebe musieť nájsť maximum otvorenosti akú v sebe nájdeš. Lebo keď ma na konci tohto e-mailu budeš považovať za kurevníka, tak si proste nepochopila...
Začína to ako to slovné spojenie. Priateľstvom. 
Ako som mal možnosť zistiť, častokrát sa naše sympatie voči ľuďom nemusia objaviť hneď. Poznal som dievča, ktoré mi pripadalo fyzicky krajšie každým dňom a zo začiatku to naozaj nebol môj typ.

Ale skutočný efekt bol v tom, že každým dňom som ju spoznával viac a viac, videl som ju v čoraz rôznorodejších situáciách, inak oblečenú, inak namaľovanú, v inej nálade a v inom prostredí.
Neviem kedy nastal ten moment, ale nastal. Boli sme priatelia. Netrvalo to dlho a začali sme sa stretávať aj v súkromí. Povedali sme si, že od seba neočakávame vzťah. Začali sme byť friends with benefits.

Rovnako tak som poznal aj dievča, ktoré si to hneď na začiatku u mňa pokašlalo, ale až neskôr sa ukázala jej pravá tvár a tiež sa tak vysvetlilo aj jej nepríjemné chovanie. Taktiež sme sa v nejakom neznámom momente stali priateľmi. A diskutovali o tejto téme... 

V zozname priateľov, s ktorými som si nakoniec užíval aj benefity by som mohol pokračovať a ich množstvom sa tu nesnažím pred tebou robiť ramená, len pokladám za správne skúsiť ťa presvedčiť štatistikou. Že ten jeden alebo dva prípady, ktoré by som ti opísal, neboli len výnimkou čo potvrdzuje pravidlo, ale že ich bolo určite viac.

Peťovi som sa zdôveril, nie s konkrétnymi menami, ale so stavom v akom sa nachádzam. Že sa intímne stretávam s rôznymi dievčatami a že som takto šťastnejší ako vo vzťahu. Že teraz nebojujem s problémami, ktoré láska vytvára a predsa si myslím, že pri takomto intímnom živote spoznávam ľudí viac do hĺbky než som mohol kedykoľvek predtým. 

Lebo, ak si to do teraz nevedela, ak s niekým dlhodobo spávaš, tak to nemôžeš robiť len tak ako keď sa naješ dobrého jedla, bez emócií a mechanicky. Spája to v sebe predsa len aj sympatie a pocity. Ale tie pocity sú iné ako vo vzťahu, tu ide o priateľstvo, v tej najhlbšej podstate aká existuje. Lebo ak vie niekto udržať vaše tajomstvo, to že ste sa začali stretávať, tak môže udržať a stráviť aj iné tvoje myšlienky.

Tak ako to Peter nepochopil, pretože nemám iné vysvetlenie, tak to skúsim povedať aj tebe.

Všetko je to o dodržiavaní istých pravidiel. Naše pocity môže básnik volať motýľmi v bruchu, alebo ohňom v srdci alebo ako chce, ale, v konečnom dôsledku...a tu zabijem romantiku, ide o chémiu v našom mozgu.

Ak dodržiavaš pravidlá, nič by sa nemalo stať. Veď, daj si otázku, nikdy si nepobozkala priateľa? Nikdy si nad tým ani nerozmýšľala? A ak si to zodpovieš, tak aký je rozdiel medzi tým na čo si si práve dala odpoveď a tým čo robím ja? Bozkávam svoju priateľku a ona zase mňa, svojho priateľa. Ale keď sa dobozkávame otvoria sa dvere a zase sme v tom reálnom svete, kde ako sme si povedali- nechceme aby nás niekto držal za ruku a spájal svoj vesmír s tým naším. Keď sa otvoria dvere, benefity sa vytratia a ostáva priateľstvo.... až dokým sa dvere opäť nezatvoria a naše súkromie ostáva zase len pre nás. 

Nemusíme riešiť, či by sme nechceli pobozkať niekoho iného, nemusíme riešiť či svojimi rozhodnutiami niekomu ublížime. Proste ich urobíme, každý deň s nimi tá druhá strana ráta.

A kvôli čomu to robím? Som človek a mám svoje potreby? Príliš... buranská odpoveď. Nie, táto veta mi vždy prišla ako prirovnanie milovania k posedeniu na záchode...potreba.

Niekto ju možno potrebuje, ale takú potrebu (ak naozaj ide len o jej naplnenie) môžeme nahradiť asistenciou ruky, osamote. 
Ja si skôr myslím, že to je boj proti osamelosti. Nový boj. Pretože vzťahy sa mi nepáčia, tvoria bariéru, izolujú nás od ostatných ľudí... a osamelosť by sa mala vytrácať s každým človekom, ktorého do svojho života vpustíme. Do toho intímneho priestoru, ktorý si tak chránime od momentu, keď si ho začíname uvedomovať . 

Lebo až vtedy, keď niekomu naozaj ukážem kto som, v tej intímnej zóne, hoc aj bez slov, až vtedy dokážem vyjadriť dôveru. Nehovorím tu len o sexe. V intímnych chvíľach je predsa celý zoznam vecí, ktoré ľudia robia, od spánku, obliekania sa, cez upratovanie v domácnosti až po aplikovanie liekov.

Asi je to tým, že už sa bežne neocitáme v situáciách, ktoré by otestovali dôveru našich priateľov. Už tak často nepadáme z mosta, naučili sme sa byť opatrní a nerobiť tak veľa chýb. Až taký opatrní, že k sebe púšťame málo ľudí. Alebo sa zatvoríme v bublinke s naším partnerom, vychováme s ním deti a zomierame s pocitom, že aj napriek tomu všetkému sme boli častokrát sami na tomto svete.

A ďalšie, nepísané a predsa jasné pravidlo. 
Vo chvíli, keď si pri priateľstve s benefitom niekto začne robiť nároky... stratí ho.

Lebo v skutočnosti nás „priateľstvo s benefitmi“ neposúva k vzťahu, ale cez čoraz zaujímavejšie vrstvy človeka. Nie je však podmienka, že to musí byť jeden človek, tak ako vo vzťahu.
A, naozaj je mi to všetko jasné. Tí „bežní“ budú presne ako Peter, ktorý ma na konci môjho rozprávania nepochopil. Lebo aj napriek môjmu vysvetľovaniu na mňa na konci nadržane vyklopil, nech mu také „povoľné“ dievča posuniem tiež, že jemu by sa páčilo mať sex po ktorom dotyčná odíde domov...

Tohto sa vlastne obávam najviac, že nebudú chápať, že ma budú pokladať za kurevníka a ich za štetky.


Lebo toto predsa nemôžem myslieť vážne, však?